Ako pomôcť dieťaťu v adaptácií


Základom adaptácie je hneď od začiatku dieťa zbaviť strachu a pomôcť mu nadobudnúť istotu v novom sociálnom prostredí. Najdôležitejším faktorom pre všetkých by mala byť spokojnosť dieťaťa. Ak prvé dni či týždne plače, prekonáva adaptačné problémy, treba vydržať, poskytnúť mu podporu a pocit istoty a bezpečia tak zo strany rodičov, ako aj materskej školy.

  • Dobrou prípravou je kontakt s inými deťmi a dospelými pred nástupom do MŠ napríklad v detských centrách. Nechajte občas dieťa aj s inou osobou ako najbližším príbuzným. Skôr si zvykne na iné deti v triede a učiteľky.
  • Ešte pred nástupom do škôlky, môžete dieťatko pripraviť tým, že vzbudíte v ňom zvedavosť prechádzkami okolo školy, pozorovaním hrajúcich sa detí a rozprávaním o tom, čo ho tam čaká. Nezahlcujte ho však množstvom informáciami. Bude z toho zmätené. Snažte sa ho pripraviť upozornením na situácie, o ktorých si myslíte, že sa mu budú v škole páčiť.
  • Prechod dieťaťa z rodiny do MŠ uľahčíte i tým, že nebudete pred dieťaťom rozoberať vlastné obavy z jeho adaptácie v MŠ. Často sa stáva, že dieťa je pokojné, ale keď zbadá, že rodič je neistý, ba má slzy v očiach, nechápavo sa rozplače. Nedajte najavo svoje obavy a už vôbec ho neľutujte.
  • Ak dieťa plače, rozlúčte sa s ním čo najskôr, zbytočne nevysvetľujte , nepresvedčujte. Rozlúčku skráťte na minimum. Pomáha aj tzv. rituál rozlúčenia, napríklad mama mi zakýva, pošepne do uška čarovnú formulku...
  • Dodržte, čo ste dieťaťu sľúbili. Príďte na čas, keď ste sa na tom dohodli. Neklamte mu "Idem do práce a pod." dieťa to zvyčajne vie a znižujete jeho pocit istoty.
  • Ak sa zle s vami lúči, pripravte ho na to, že musí zostať v škole už doma. Nevenujte tomu priestor celú cestu do školy a v šatni. Nepresviedčajte ho dookola.
  • Ráno je dôležité pripraviť pohodu a tiež dostatočnú časovú rezervu. Ak dobiehame na poslednú chvíľu, keď už deti nastupujú na odchod na raňajky, nie je to úplne ideálna situácia pre dieťa v adaptácii.
  • Dieťaťu tiež pomáha, ak si môže vziať z domu niečo svoje. Je to taký "transportný predmet" ku ktorému sa počas dňa môže utiekať, ak cíti nepohodu. Je dôležité dieťaťu dovoliť mať predmet, hračku pri sebe. Väčšinou sa jej postupom času dobrovoľne vzdá a bude na neho čakať doma, ale v adaptácii má často takýto predmet pre niektoré deti až bytostný význam
  • Dieťa je istejšie a slobodnejšie, ak má osvojené hygienické návyky a zručnosti pri starostlivosti o svoju osobu / obliekanie, obúvanie, použitie vreckovky, toaletného papiera.../. Nerobte už odteraz za svoje deti to, čo môžu urobiť samé. Dôverujte im, určite to zvládnu, pokiaľ ich k tomu slovne povzbudíte.
  • V adaptačnom procese nie je dobré dieťa nútiť do činností, alebo riešiť jeho papanie. Niektoré deti prvé týždne v škôlke nejedia, lebo celú svoju energiu vkladajú do prežitia situácie. Je to v poriadku. Ak dieťa neje z iného dôvodu, to si vyžaduje iný prístup. Niekedy chybujú aj rodičia, keď nahlas komentujú jedálny lístok: "Šošovicu ty neľúbiš, ryby ty jesť nebudeš
  • Podobne to môže byť s odpočinkom . Najmä, ak tento režim v rodine chýba. Dieťa po dopoludňajších aktivitách a poludňajšom útlme potrebuje oddych. Nové dieťa sa možno zo začiatku nebude zase chcieť obliecť do pyžamka, aj to je v poriadku. Všetko je však otázkou času a privyknutia si na pevný režim, bez ktorého by to v žiadnej materskej škole nemohlo fungovať. Niet pohodovejších škôlkarov, ako sú tí, čo si popoludní dobre pospia . A tí skutoční nespavci si aspoň oddýchnu a vstanú skôr. Môžu v pokojnejších aktivitách počkať, kým sa ostatí vyspinkajú. Z fyziologického hľadiska je veľká škoda, keď táto časť režimu dieťaťa doma absentuje.
  • Dôležité je, aby adaptácia bola systematická a pravidelná a aby sa neprerušovala, ak to nie je nevyhnutné. Radšej po malých krokoch, ale systematicky. Nemusí to byť univerzálne pravidlo, avšak systematické a pravidelné navštevovanie škôlky a opakujúce sa situácie, pomáhajú dieťaťu pochopiť organizáciu škôlky a zorientovať sa v režime. Opakovaním a režimom škôlky získava dieťa bezpečie a istotu.
  • Dôležitá je aj pozitívna rodičovská motivácia. Ak mama povie: "No veď počkaj, v pondelok pôjdeš do škôlky, tam budeš musieť poslúchať!", nie je to príliš motivujúce, nehovoriac o tom, že návšteva materskej školy má byť pre dieťa "trestom "                                                                                                                                     Škôlka by mala byť pre dieťa niečím, na čo sa bude tešiť, nie strašiakom. Pre veľa detí je nástup do škôlky ťažkou skúškou a je dobré, ak im tento životný krok uľahčíme čo najviac.                                                                                                                           Môžete svojmu drobcovi kúpiť napríklad pekný batôžtek alebo vrecko či taštičku na prezuvky do škôlky alebo na iné drobnosti, ktoré si bude do škôlky nosiť.                                                               Spoločne môžete ísť tiež na nákup oblečenia či papučiek do škôlky. Dovoľte vášmu dieťatku, aby aj ono mohlo hovoriť do výberu a malo tak z toho potešenie.